Vážený pán minister zdravotníctva SR, Vážení páni poslanci, Vážené pani poslankyne, ministerstvo zdravotníctva, zdravotné poisťovne, združenia pacientov s diabetom a verejnosť …
Myslím si, že v dnešnej dobe o cukrovke ako takej hovoriť veľa netreba. Takmer každý z nás sa stretol s niekým, kto sa na cukrovku lieči, či už je to niekto blízky z rodiny, či blízky priateľ, známy, alebo kolega. Avšak o čom hovoriť treba v spojitosti s cukrovkou je problematika okolo nej. (list je preto rozsiahlejší, ale potrebný pre pochopenie problematiky)
„DIABETES 1. TYPU, kedysi juvenilný diabetes začína väčšinou v mladosti a vzniká porušením inkrečných buniek pankreasu (podžalúdkovej žľazy).“* „Tieto bunky sa nevedia obnoviť alebo doplniť, a preto je cukrovka 1. typu celoživotné ochorenie.“** „Tieto inkrečné bunky produkujú hormón inzulín, ktorý zodpovedá za zužitkovávanie glukózy zo stravy. Poškodením inkrečných buniek dochádza k absolútnemu nedostatku inzulínu. Glukóza z potravy sa kvôli nedostatku inzulínu nemôže odbúravať, a hladina cukru v krvi stúpa. Liečba diabetu 1. typu spočíva v podkožnom podávaní inzulínu.“***
*/*** https://www.dovera.sk/lepsizivotscukrovkou/zivot-s-cukrovkou/o-cukrovke
** https://www.dovera.sk/lepsizivotscukrovkou/zivot-s-cukrovkou/myty-a-fakty
Predstavte si, že máte dieťa, Vaše milované dieťa. Roky rastie a zrazu sa začne u neho prejavovať častý smäd, časté močenie, náhly úbytok váhy. Vidíte, že s Vašim dieťaťom sa niečo deje, niečo nie je v poriadku. Ako rodič sa rozhodnete s ním zájsť k lekárovi, ktorý spraví základné vyšetrenia, na základe ktorých vás pošle ku špecialistovi – diabetológovi a diabetológ Vám oznámi, že Vaše dieťa má nevyliečiteľnú chorobu, cukrovku I. typu. V dnešnom vyspelom svete sa na túto chorobu, napriek všetkému pokroku v medicíne, ešte stále umiera, slepne, amputujú sa dolné končatiny, zlyhávajú obličky.
„Cukrovka je chronické ochorenie vyžadujúce plynulú doživotnú komplexnú starostlivosť (starostlivosť zameranú nielen na manažment glykemickej kompenzácie), neustále vzdelávanie vedúce k samokontrole diabetika. Dôležitá je zároveň aj prevencia akútnych a chronických diabetických komplikácií. Dôležitou súčasťou modernej kontinuálnej starostlivosti o diabetika je aj vykonávanie samokontroly. Medzi aktívne prístupy pri liečbe cukrovky patrí samokontrola. Spočíva v dennej snahe pacienta zvládať príznaky, fyzické a psychické dôsledky, liečbu a zmeny životného štýlu, ktoré sú spojené so životom so zdĺhavým ochorením.“
„Je to ochorenie, ktoré je potrebné deň po dni kontrolovať a monitorovať – či už ide o monitoring glykémií, hmotnosti či pohybu. To kladie na pacienta veľké nároky, pretože on zodpovedá za každodenné samostatné rozhodovanie o liečbe (úpravy diéty, úpravy dávok inzulínu).“
„Najdôležitejším cieľom liečby je znížiť hladinu cukru v krvi na normálne hodnoty – 4,5 až 7,5 mmol/l. Ak má byť liečba cukrovky úspešná, musí sa na nej podieľať sám pacient, jeho rodina i lekár, ktorí tvoria fungujúci partnerský trojuholník.“
https://www.dovera.sk/lepsizivotscukrovkou/zivot-s-cukrovkou/liecba-prevencia-a-kontrola
„Život s cukrovkou môžu ovplyvniť akútne komplikácie spôsobené nízkou koncentráciou glukózy v krvi (hypoglykémia) alebo vysokou koncentráciou glukózy v krvi (hyperglykémia). Akútne komplikácie ohrozujú pacientov život, preto vyžadujú rýchly a odborný zásah.“
„Akútnym komplikáciám môžete zvyčajne jednoducho predísť dodržiavaním zásad racionálneho stravovania, správneho užívania liekov podľa odporúčania lekára, vhodnými pohybovými aktivitami a pravidelnými meraniami glykémie spolu s kontrolou moču na ketolátky a glukózu.“
„Život s cukrovkou môžu nepriaznivo ovplyvniť chronické komplikácie cukrovky spôsobené dlhodobo vysokými hladinami krvného cukru (hyperglykémie) nad 7 mmol/l a časté rozkolísanie (labilita) glykémií.“
„Chronickým komplikáciám cukrovky môžete predísť, oddialiť, alebo zmierniť ich priebeh, dodržiavaním zásad zdravého stravovania, užívaním liekov podľa odporúčania lekára, vhodnými pohybovými aktivitami a pravidelným meraním glykémie a krvného tlaku.“
https://www.dovera.sk/lepsizivotscukrovkou/zivot-s-cukrovkou/o-cukrovke
Inak povedané, Inzulín zabezpečuje, aby sa cukor v tele absorboval. Ak je inzulínu málo, tak sa cukor nedokáže absorbovať a dochádza k hromadeniu cukru v krvi, preto si diabetik s diabetom typu 1 inzulín aplikuje zvonku. Aby vedel, koľko si má inzulínu aplikovať, musí poznať hlavne svoje telo – samého seba, musí vedieť prepočítavať obsah sacharidov v jedle, musí vedieť čo ho daný deň čaká (pohyb, skúška, oslava), musí vedieť, akú má aktuálnu hladinu cukru v krvi a na základe týchto vstupných údajov si aplikuje potrebnú dávku inzulínu. Ak vstupné údaje nie sú správne vyhodnotené, tak inzulínu sa môže nadávkovať viac (až predávkovať sa) alebo nadávkovať menej.
Ďalej treba podotknúť, že na hladinu cukru v krvi majú vplyv aj iné faktory[1], ktoré komplikujú manažment glykémie (hladinu cukru v krvi) a to sú napríklad:
Ako teda udržať hladinu cukru v norme napriek predvídavým a nepredvídavým faktorom?
Je to pomocou nevyhnutnej kontroly sledovania hladiny cukru v krvi. Na Slovensku je to žiaľ prevažne stále pomocou metódy merania cez vpichy najčastejšie do hornej časti prstov, odkiaľ sa odoberá kvapka krvi. Treba pripomenúť, že hladina cukru neustále kolíše a to z dôvodu či už predvídateľných alebo nepredvídateľných faktorov. Aktuálna hladina cukru môže byť 6,3 a o polhodinu môže byť 12,2 , alebo iba 3,3.
Pýtate sa ako vlastne taký selfmonitorng funguje?
Na Slovensku žiaľ prevláda stále zastaralý spôsob selfmonitoringu pomocou glukometru, uvádzam názorný príklad takého selfmonitoringu.
Ráno ako prvé svojmu dieťaťu odmeriate hladinu cukru. Mnoho diabetikov trpí dawn-fenoménom (tzv. fenomén úsvitu), kedy sa najčastejšie medzi 3. až 8. hodinou rannou zvyšuje hladina glykémie vplyvom vyplavovania rôznych hormónov v tomto čase. Podľa tejto hodnoty nadávkujete dieťaťu inzulín a pripravíte jedlo.
Asi hodinu a pol po raňajkách, opäť odmeriate glykémiu, kedy nameriate hodnotu napríklad 8,3. Poviete si OK – ale nastáva otázka či hladina cukru v krvi klesá alebo rastie. Tak odmeriate hladinu cukru za ďalšiu polhodinu, či hodinu, aby ste sa uistili, že ste aplikovali dobrú dávku inzulínu. Až pri tom druhom meraní zistite či hladina cukru stagnuje, klesá, alebo rastie a toto je pre diabetika to najkľúčovejšie. [1.-3. meranie + 1. aplikácia inzulínu]
Potom nasleduje desiata. Opäť zmeriate hladinu cukru v krvi, aby ste vedeli pripraviť vhodné jedlo svojmu dieťaťu. Dieťa sa naje a opäť sa opakujú 2 merania aby ste sa uistili aké je smerovanie hladiny cukru v krvi. [4.- 6. meranie]
Nasleduje obed. Zmeriate hladinu cukru v krvi, aby ste vedeli správne nadávkovať inzulín. Po jedle sa opakujú 2 merania, aby ste sa uistili aké je smerovanie hladiny cukru v krvi [7. – 9. meranie + 2. aplikácia inzulínu] inak môžu nastať akútne komplikácie a to citujem:
„akútne komplikácie spôsobené nízkou koncentráciou glukózy v krvi (hypoglykémia) alebo vysokou koncentráciou glukózy v krvi (hyperglykémia) ohrozujú pacientov život“
https://www.dovera.sk/lepsizivotscukrovkou/zivot-s-cukrovkou/o-cukrovke
Nasleduje olovrant. Zmeriate hladinu cukru v krvi, aby ste vedeli pripraviť vhodné jedlo svojmu dieťaťu. Dieťa sa naje a opakujú sa 2 merania, aby ste sa uistili aké je smerovanie hladiny cukru v krvi. [10.- 12. meranie]
Potom nasleduje večera a opäť sa opakuje tortúra s pichaním do prsta opísaná vyššie. [13.-15. meranie + 3. aplikácia inzulínu]
Nasleduje druhá večera. Zmeriate hladinu cukru v krvi, aby ste vedeli pripraviť vhodnú večeru a nadávkovať vhodné množstvo nočného inzulínu. Dieťa sa naje a opakujú sa 2 merania, aby ste sa uistili aké je smerovanie hladiny cukru v krvi. Dieťa sa chystá spať a potrebujete vedieť s akou hladinou cukru zaspáva – noc je dlhá, prípadne aj v noci vykonáte kontrolné merania. Odporúča sa o polnoci a nadránom. [16.- 19. meranie + 4. aplikácia inzulínu]
+ vykonávate ďalšie merania v prípade ak sa dieťa necíti dobre, alebo prejavuje znaky hypo/hyperglykémie[2].
+ v prípade hyperglykémie dopichujete ďalšie dávky inzulínu a v noci sa ani nevyspíte, pretože robíte ďalšie merania glykémie z kvapky krvi odobratej z prsta, aby ste sledovali ako sa glykémia upravuje a v prípade neželaného poklesu (dopichovaná dávka inzulínu bola väčšia ako požadovaná) mohli dieťaťu podať primerané množstvo sacharidov, ktoré zastavia hrozbu vzniku následnej hypoglykémie
každé jedno meranie = vpich do prsta a minutý 1 testovací prúžok do glukometra
Príklad „moderného spôsobu“ merania hladiny cukru v krvi – pomocou glukózového senzora[3]:
Jeden vpich pri aplikácií senzora na kontinuálne meranie glykémie (cca 1x týždenne – toľko je garančná doba na senzory dostupné na Slovensku) + cca 2 kontrolné vpichy do prsta a odmeranie glykémie glukometrom denne na nastavenie a kontrolu senzora, ktorý meria hladinu cukru v krvi každých 5 minút, 288x denne, 2016x týždenne, 8640x mesačne a 105 120x ročne,
Senzor dokáže online odhaliť všetky výkyvy hladiny cukru, zlepšuje kompenzáciu diabetu a tým sa predchádza vzniku nákladných chronických komplikácií diabetu a teda šetria sa peniaze nášmu zdravotníctvu.
Na porovnanie:
Vaše dieťa, ktoré trpí cukrovkou a je bez senzora by si malo zmerať hladinu cukru v krvi minimálne 19x denne (= týždenne 133 vpichov), so senzorom iba 2x denne (= 15 vpichov týždenne aj s aplikáciou senzora).
rozdiel 118 nepríjemných vpichov do končeka prstov týždenne
472 mesačne / 6136 ročne
+ vpichy pri aplikácii inzulínu a aby som nezavádzal, tak tí šťastnejší na inzulínovej pumpe si kanylu pre aplikáciu inzulínu zavádzajú 2x týždenne namiesto priemerných 28 vpichov týždenne pomocou aplikačných pier či striekačiek.
Zdá sa Vám to komplikované?
Áno máte pravdu. Hovorím to aj ja z vlastnej skúsenosti. Mám diabetes od 5 rokov, s touto chorobou žijem takmer 30 rokov. A dovolím si tvrdiť na základe citovaných úryvkov, že tento názor zastáva aj poisťovňa Dôvera.
Citujem: „Je to ochorenie, ktoré je potrebné deň po dni kontrolovať a monitorovať – či už ide o monitoring glykémií, hmotnosti či pohybu. To kladie na pacienta veľké nároky, pretože on zodpovedá za každodenné samostatné rozhodovanie o liečbe (úpravy diéty, úpravy dávok inzulínu). Ak je selfmanažment správny a pacient dobre spolupracuje, mimo ordinácie by mal byť sám sebe predĺženou rukou lekára na základe jeho pokynov a odporúčaní „
https://www.dovera.sk/lepsizivotscukrovkou/zivot-s-cukrovkou/liecba-prevencia-a-kontrola
„Cukrovka je chronické ochorenie vyžadujúce plynulú doživotnú komplexnú starostlivosť (starostlivosť zameranú nielen na manažment glykemickej kompenzácie), neustále vzdelávanie vedúce k samokontrole diabetika. Dôležitá je zároveň aj prevencia akútnych a chronických diabetických komplikácií. Dôležitou súčasťou modernej kontinuálnej starostlivosti o diabetika je aj vykonávanie samokontroly.“
https://www.dovera.sk/lepsizivotscukrovkou/zivot-s-cukrovkou/liecba-prevencia-a-kontrola
Komentár: Cukrovka 1. typu – je autoimunitné ochorenie. Človek si to nespôsobil sám a je stále nevyliečiteľnou chorobou, tak ako ho dieťa dostalo v detskom veku, tak sa to s nim ťahá aj v dospelosti, bohužiaľ nevyrastie z cukrovky, ako si nesprávne myslí laická verejnosť. A raz si aj to dieťa bude chcieť v dospelosti založiť rodinu a ten dospelý, ktorý bol kedysi dieťaťom, chce vidieť svoje ratolesti vyrastať tak, ako to Vami milované dieťa vyrastalo pred vami.
Lebo „chronickým komplikáciám cukrovky môžete predísť, oddialiť alebo zmierniť ich priebeh dodržiavaním zásad zdravého stravovania, užívaním liekov podľa odporúčania lekára, vhodnými pohybovými aktivitami a pravidelným meraním glykémie a krvného tlaku.„
https://www.dovera.sk/lepsizivotscukrovkou/zivot-s-cukrovkou/o-cukrovke
Vážení/é, viete čo je na tom celom zarážajúce?
Poisťovne, ktoré preplácajú zdravotné pomôcky slúžiace na kontrolovanie hladiny cukru v krvi, o čom som sa toľkokrát v citáciách zmienil, a ktoré to dokonca ukladajú za povinnosť, tak diabetikom preplácajú denne 2 až 5 meraní pomocou glukometra. Ak sa na to ešte raz pozriete tak taký selfmonitorg by mal pozostávať minimálne z 19 meraní.
Možno budete mať námietky „…veď preskripčné obmedzenia kategorizácie zdravotných pomôcok…“. Áno vydáva ich ministerstvo zdravotníctva, avšak návrh môžu podať napríklad aj poisťovne a tiež poisťovne môžu návrhy pripomienkovať, tak ako pripomienkovali návrh z dielne ministerstva zdravotníctva zo dňa 21.11.2019. Odkaz na návrh a pripomienky poisťovní Dôvery a VŠZP prikladám. Môžete si na to spraviť sami názor:
http://kategorizacia.mzsr.sk/Pomocky/Common/Details/10292
Ak si myslíte, že sa zastávajú diabetikov, tak nie, nie sú to pripomienky v prospech diabetikov.
Viete ako sa preplácajú zdravotné pomôcky na Slovensku určené na selfmonitoring diabetikov? Poďme sa teda na to pozrieť.
Aktuálny stav:
Testovacie prúžky na 1 mesiac pre diabetikov na intenzifikovanej inzulínovej liečbe (aplikácia inzulínu 3 a viackrát denne, resp. aplikácia inzulínu pomocou inzulínovej pumpy):
Glukózové Senzory
Citujem: „Tieto bunky sa nevedia obnoviť alebo doplniť, a preto je cukrovka 1. typu celoživotné ochorenie“
„Diabetici majú iba jednu jedinú povinnosť, udržiavať hladinu cukru v krvi v norme.“
„Zodpovedá za každodenné samostatné rozhodovanie o liečbe (úpravy diéty, úpravy dávok inzulínu).“
https://www.dovera.sk/lepsizivotscukrovkou/zivot-s-cukrovkou/myty-a-fakty
A tak nastávajú otázky:
Keď je cukrovka celoživotné ochorenie a diabetik zodpovedá za každodenné samostatné rozhodovanie o liečbe, tak prečo sa vekom preplácanie počtov prúžkov na meranie hladiny cukru v krvi znižuje?
Ak má diabetik jedinú povinnosť a to udržať hladinu cukru v krvi, tak prečo sa prepláca mesačne 75-150 prúžkov, keď taký selfmonitoring má pozostávať minimálne z 570 meraní mesačne?
Prečo sa senzory nad 18 rokov nepreplácajú? Prečo sú diabetici nad 18 rokov znevýhodnení a diskriminovaní, pokiaľ zrovna nie sú tehotnými diabetičkami na inzulínovej pumpe, alebo pacientami so syndrómom neuvedomenia si hypoglykémie s vysokým kardiovaskulárnym rizikom s DM 1. typu na inzulínovej pumpe s funkciou LGS (low glucose suspend) alebo PLGM (predictive low glucose management), pozn. aj to len počas cca 182 dní počas roka.
A prečo sa preplácajú senzory len tým deťom čo majú inzulínové pumpy aj to len do 18 rokov a aj to len počas cca 182 dni, keď s cukrovkou sa žije počas celého života, 365 dní v roku, 24 hodín denne? A to napriek tomu, že diabetik „zodpovedá za každodenné samostatné rozhodovanie o liečbe“
https://www.dovera.sk/lepsizivotscukrovkou/zivot-s-cukrovkou/liecba-prevencia-a-kontrola
Ako má rodič diabetika alebo dospelý diabetik rozhodovať samostatne o svojej liečbe, o liečbe na ktorej mu visí vlastný život, ak má predplatené +/- 2 merania na deň?
Poznámka: čím väčšie sú odstupy medzi meraniami hladiny cukru v krvi, tak o to viac sa zvyšuje riziko akútnych a zároveň chronických komplikácií.
A ešte k návrhu z dielne ministerstva, ktorý je podaný od 21.11.2019 a do dnes je stále v stave „podaný“. Ktorý poisťovne tak húfne pripomienkovali (písal som o tom vyššie) a apropo – verejnosť ho ani nemala a nemá možnosť pripomienkovať.
Navrhované zmeny Ministerstva zdravotníctva:
Prečo, keď s cukrovkou sa žije počas celého života, 365 dni v roku, 24 hodín denne, tak sú senzory preplácané na cca 140 dní v roku? Ak si niekto myslel, že ohrozenie života s cukrovkou je len počas 140 dní, tak sa veľmi mýli! Ohrozenie trvá celých 24 hodín denne, počas 365 dní a každý rok.
A či ozaj sa toľko pichajú deti a dospeli?
Odpoveď je nie … je to finančne nedostupné a nehumánne pichať sa denne toľko krát do prsta (máme tiež len 10 prstov). Jeden senzor, ktorý ma garančnú výdrž 7 dní stoji okolo 50 EUR a 50 kusov prúžkov stojí minimálne 10 EUR. Všetky tieto peniaze berie cukrovkár svojej rodine svojmu dieťaťu. Tie peniaze mohli ísť do rodinného rozpočtu a zafinancovať dieťaťu napríklad školu, krúžky, učebnice a rodine napríklad dovolenku a pod.
A aké sú dôsledky?
Z dlhodobého hľadiska aktuálne pre štát finančne nerentabilné. Liečba chronických komplikácii stoji poisťovne a štát viac ako prevencia (dostatočný počet prúžkov do glukometra a glukózové senzory)[4]. Zvyšuje sa počet invalidných dôchodcov, štát prichádza o dane a odvody. Diabetikom pribúdajú chronické komplikácie, ktoré sú bolestivé a znižuje sa ich životný komfort až s fatálnymi následkami na životoch diabetikov.
Vynaložené náklady na liečbu pre nižšie definované diagnózy chronických komplikácií diabetu u diabetického pacienta:
(Zdroj: Psota, M., Ondrušová, M., Pšenková, M., Martinka, E., Ilavská, A.: Využívanie zdravotnej starostlivosti a nákladovosť liečby diabetu a jeho komplikácií pre potreby hodnotenia nákladovej efektívnosti zdravotníckych intervencií pomocou modelu CORE na Slovensku, Pharm-In 2015. Vydané ako elektronická publikácia č. 01042019219, www.pharmin.sk, 28 s. ISBN 978-80-89815-00-5 )
„Takmer deväťdesiat percent úmrtí na Slovensku spôsobia civilizačné choroby. Tvrdí to Svetová zdravotnícka organizácia. Za smrť väčšiny Slovákov teda priamo či nepriamo môže cukrovka, srdcovocievne ochorenia či rakovina.“
To dieťa, choré na cukrovku, chce ísť raz do škôlky, do školy, na vysokú školu, založiť si vlastnú rodinu. Chce raz vidieť svoje vlastné milované a milujúce dieťa vyrastať a dospievať. Chce sa raz zúčastniť (dožiť sa) toho dňa, keď vkročí do škôlky, do školy, keď pôjde na strednú, zúčastniť sa na jeho venčeku, stužkovej, na svadbe a vidieť ich deti t. j. svoje vnúčatá vyrastať. Žiaľ nie každému je to dopriaté.
Vyzývam aj týmto verejnosť, aby sa zapojili do petície za preplácanie senzorov poisťovňami, lebo je to takmer jediná možnosť a občianske právo, ktoré občania majú aspoň na prejavenie svojich požiadaviek.
https://www.peticie.com/senzory_pre_diabetikov
Páni a dámy, nie každý ma na to peniaze, hoci štátu odvádza dane a jeho zdravotnému systému zdravotné odvody, čo je vlastne ďalšia daň. Sme v 21. storočí, máme zdravotné pomôcky, ktoré nám zachraňujú a predlžujú život, ale sú stále pre väčšinu diabetikov s intenzifikovanou inzulínovou liečbou, ktorí žijú na Slovensku, finančne nedostupné.
Tak sa teda pýtam, kedy sa aj my Diabetici na Slovensku dočkáme hradenia senzorov na celý rok pre všetkých diabetikov na intenzifikovanej inzulínovej liečbe zo zdravotného poistenia, tak ako to máju v susednej Českej republike a v ďalších vyspelých krajinách?
Nás diabetikov nezaujímajú strategicko-politicko-biznisové záujmy politikov. Je nám jedno, kto priloží ruku k tomu, aby deti s diabetom vyrastali bez nutnosti bolestivých meraní glykémií a vzniku chronických komplikácií diabetu a aby sa dospelí diabetici v zdraví, bez chronických komplikácií diabetu, mohli dožiť toho, aby videli ako ich vlastné deti vyrastajú.
P.S.: Ospravedlňujem sa poisťovni Dôvera, že citujem práve ich, ale dovolím si tvrdiť, že problematiku cukrovky v „teoretickom“ ponímaní zvládajú bravúrne. Ale tam to viac-menej končí.
S pozdravom
Ing. Bálint Csiba, MBA (za diabetikov na Slovensku)
balint.csiba@gmail.com
Na vedomie: Verejnosť, média, organizácie, združenia diabetických pacientov, Asociácia na ochranu práv pacientov SR
Nasledujú vybrané príspevky od podporovateľov petície Senzory pre diabetikov. Prosím venujte ešte pár minút z Vášho času na ich prečítanie.
[1] „Pravidelné kontrolovanie hodnoty glukózy v krvi je jediný spôsob, ako zistiť, či sú vaše hodnoty v norme. Existuje celý rad faktorov, ktoré môžu tieto hodnoty ovplyvniť a spôsobiť neželané výkyvy. Sú nimi napríklad jedlo, cvičenie, lieky, alkohol alebo stres.“
https://www.union.sk/app/novinky/Cukrovka-Ake-su-jej-priznaky-a-ako-ju-liecit.html
[2]„Čím častejšie si meriate tieto hodnoty, tým lepšie viete odhadnúť, ako na tieto faktory reaguje vaše telo. Vždy je dobré byť opatrný a nepodceniť akékoľvek príznaky nízkeho cukru v krvi (hypoglykémie) alebo vysokého cukru v krvi (hyperglykémie). Ak pociťujete prejavy niektorého z príznakov cukrovky, je nevyhnutné okamžite zmonitorovať stav cukru v krvi a podľa toho konať.“
https://www.union.sk/app/novinky/Cukrovka-Ake-su-jej-priznaky-a-ako-ju-liecit.html
[3]„Výhody CGM oproti tradičným lancetám a testom hladiny HbA1c sú veľmi dobre zdokumentované a zverejnené v publikácii Diabetes Care z roku 2001. Výskum ukázal, že CGM dokáže zaznamenať štyrikrát viac vážnych výkyvov hladiny glukózy ako jej samostatné monitorovanie glykémie (SMBG).“
https://www.peticie.com/senzory_pre_diabetikov
[4]„Prvé CGM sa objavili na trhu už v roku 1999. Nejde teda o nepopísaný list papiera. Štúdia za štúdiou ukazujú efektivitu kontinuálneho merania. Vedci dokonca simulovali ekonomický dopad používania CGM a zistili, že investícia do CGM môže byť z dlhodobého hľadiska finančne výhodná.“
https://www.peticie.com/senzory_pre_diabetikov
PRÍLOHA (vybrané komentáre z https://www.peticie.com/senzory_pre_diabetikov):