Bálint Csiba

Vážený pán minister zdravotníctva SR, Vážení páni poslanci, Vážené pani poslankyne, ministerstvo zdravotníctva, zdravotné poisťovne, združenia pacientov s  diabetom a verejnosť …

Myslím si, že v dnešnej dobe o cukrovke ako takej hovoriť veľa netreba. Takmer každý z nás sa stretol s niekým, kto sa na cukrovku lieči, či už je to niekto blízky z rodiny, či blízky priateľ, známy, alebo kolega. Avšak o čom hovoriť treba v spojitosti s cukrovkou je problematika okolo nej. (list je preto rozsiahlejší, ale potrebný pre pochopenie problematiky)

„DIABETES 1. TYPU, kedysi juvenilný diabetes začína väčšinou v mladosti a vzniká porušením inkrečných buniek pankreasu (podžalúdkovej žľazy).“* „Tieto bunky sa nevedia obnoviť alebo doplniť, a preto je cukrovka 1. typu celoživotné ochorenie.“** „Tieto inkrečné bunky produkujú hormón inzulín, ktorý zodpovedá za zužitkovávanie glukózy zo stravy. Poškodením inkrečných buniek dochádza k absolútnemu nedostatku inzulínu. Glukóza z potravy sa kvôli nedostatku inzulínu nemôže odbúravať, a hladina cukru v krvi stúpa. Liečba diabetu 1. typu spočíva v podkožnom podávaní inzulínu.“***

*/*** https://www.dovera.sk/lepsizivotscukrovkou/zivot-s-cukrovkou/o-cukrovke

** https://www.dovera.sk/lepsizivotscukrovkou/zivot-s-cukrovkou/myty-a-fakty

Predstavte si, že máte dieťa, Vaše milované dieťa. Roky rastie a zrazu sa začne u neho prejavovať častý smäd, časté močenie, náhly úbytok váhy. Vidíte, že s Vašim dieťaťom sa niečo deje, niečo nie je v poriadku. Ako rodič sa rozhodnete s ním zájsť k lekárovi, ktorý spraví základné vyšetrenia, na základe ktorých vás pošle ku špecialistovi – diabetológovi a diabetológ Vám oznámi, že Vaše dieťa má nevyliečiteľnú chorobu, cukrovku I. typu. V dnešnom vyspelom svete sa na túto chorobu, napriek všetkému pokroku v medicíne, ešte stále umiera, slepne, amputujú sa dolné končatiny, zlyhávajú obličky.

„Cukrovka je chronické ochorenie vyžadujúce plynulú doživotnú komplexnú starostlivosť (starostlivosť zameranú nielen na manažment glykemickej kompenzácie), neustále vzdelávanie vedúce k samokontrole diabetika. Dôležitá je zároveň aj prevencia akútnych a chronických diabetických komplikácií. Dôležitou súčasťou modernej kontinuálnej starostlivosti o diabetika je aj vykonávanie samokontroly. Medzi aktívne prístupy pri liečbe cukrovky patrí samokontrola. Spočíva v dennej snahe pacienta zvládať príznaky, fyzické a psychické dôsledky, liečbu a zmeny životného štýlu, ktoré sú spojené so životom so zdĺhavým ochorením.“

„Je to ochorenie, ktoré je potrebné deň po dni kontrolovať a monitorovať – či už ide o monitoring glykémií, hmotnosti či pohybu. To kladie na pacienta veľké nároky, pretože on zodpovedá za každodenné samostatné rozhodovanie o liečbe (úpravy diéty, úpravy dávok inzulínu).“

„Najdôležitejším cieľom liečby je znížiť hladinu cukru v krvi na normálne hodnoty – 4,5 až 7,5 mmol/l. Ak má byť liečba cukrovky úspešná, musí sa na nej podieľať sám pacient, jeho rodina i lekár, ktorí tvoria fungujúci partnerský trojuholník.“

https://www.dovera.sk/lepsizivotscukrovkou/zivot-s-cukrovkou/liecba-prevencia-a-kontrola

„Život s cukrovkou môžu ovplyvniť akútne komplikácie spôsobené nízkou koncentráciou glukózy v krvi (hypoglykémia) alebo vysokou koncentráciou glukózy v krvi (hyperglykémia). Akútne komplikácie ohrozujú pacientov život, preto vyžadujú rýchly a odborný zásah.“

„Akútnym komplikáciám môžete zvyčajne jednoducho predísť dodržiavaním zásad racionálneho stravovania, správneho užívania liekov podľa odporúčania lekára, vhodnými pohybovými aktivitami a pravidelnými meraniami glykémie spolu s kontrolou moču na ketolátky a glukózu.“

„Život s cukrovkou môžu nepriaznivo ovplyvniť chronické komplikácie cukrovky spôsobené dlhodobo vysokými hladinami krvného cukru (hyperglykémie) nad 7 mmol/l a časté rozkolísanie (labilita) glykémií.“

„Chronickým komplikáciám cukrovky môžete predísť, oddialiť, alebo zmierniť ich priebeh, dodržiavaním zásad zdravého stravovania, užívaním liekov podľa odporúčania lekára, vhodnými pohybovými aktivitami a pravidelným meraním glykémie a krvného tlaku.“

https://www.dovera.sk/lepsizivotscukrovkou/zivot-s-cukrovkou/o-cukrovke

Inak povedané, Inzulín zabezpečuje, aby sa cukor v tele absorboval. Ak je inzulínu málo, tak sa cukor nedokáže absorbovať a dochádza k hromadeniu cukru v krvi, preto si diabetik s diabetom typu 1 inzulín aplikuje zvonku. Aby vedel, koľko si má inzulínu aplikovať, musí poznať hlavne svoje telo – samého seba, musí vedieť prepočítavať obsah sacharidov v jedle, musí vedieť čo ho daný deň čaká (pohyb, skúška, oslava), musí vedieť, akú má aktuálnu hladinu cukru v krvi a na základe týchto vstupných údajov si aplikuje potrebnú dávku inzulínu. Ak vstupné údaje nie sú správne vyhodnotené, tak inzulínu sa môže nadávkovať viac (až predávkovať sa) alebo nadávkovať menej.

Ďalej treba podotknúť, že na hladinu cukru v krvi majú vplyv aj iné faktory[1], ktoré komplikujú manažment glykémie (hladinu cukru v krvi) a to sú napríklad:

• ochorenia (bežná chrípka, nádcha..),
• lieky (antikoncepcia, kortikoidy…),
• stres (v práci, v škole – napríklad písomka, nepríjemný klient, nevyspatý šéf, nepríjemný telefonát, mail),
• hormonálne zmeny (dospievanie, tehotenstvo a iné),
• pri inzulínovej pumpe aj technické a prevádzkové chyby (zalomená kanyla, vzduchová bublina v zásobníku, či v hadičke, atď.).

Ako teda udržať hladinu cukru v norme napriek predvídavým a nepredvídavým faktorom?

Je to pomocou nevyhnutnej kontroly sledovania hladiny cukru v krvi. Na Slovensku je to žiaľ prevažne stále pomocou metódy merania cez vpichy najčastejšie do hornej časti prstov, odkiaľ sa odoberá kvapka krvi. Treba pripomenúť, že hladina cukru neustále kolíše a to z dôvodu či už predvídateľných alebo nepredvídateľných faktorov. Aktuálna hladina cukru môže byť 6,3 a o polhodinu môže byť 12,2 , alebo iba 3,3.

Pýtate sa ako vlastne taký selfmonitorng funguje?

Na Slovensku žiaľ prevláda stále zastaralý spôsob selfmonitoringu pomocou glukometru, uvádzam názorný príklad takého selfmonitoringu.

Ráno ako prvé svojmu dieťaťu  odmeriate hladinu cukru. Mnoho diabetikov trpí dawn-fenoménom (tzv. fenomén úsvitu), kedy sa najčastejšie medzi 3. až 8. hodinou rannou zvyšuje hladina glykémie vplyvom vyplavovania rôznych hormónov v tomto čase. Podľa tejto hodnoty nadávkujete dieťaťu inzulín a pripravíte jedlo.

Asi hodinu a pol po raňajkách, opäť odmeriate glykémiu, kedy nameriate hodnotu napríklad 8,3. Poviete si OK – ale nastáva otázka či hladina cukru v krvi klesá alebo rastie. Tak odmeriate hladinu cukru za ďalšiu polhodinu, či hodinu, aby ste sa uistili, že ste aplikovali dobrú dávku inzulínu. Až pri tom druhom meraní zistite či hladina cukru stagnuje, klesá, alebo rastie a toto je pre diabetika to najkľúčovejšie. [1.-3. meranie + 1. aplikácia inzulínu]

Potom nasleduje desiata. Opäť zmeriate hladinu cukru v krvi, aby ste vedeli pripraviť vhodné jedlo svojmu dieťaťu. Dieťa sa naje a opäť sa opakujú 2 merania aby ste sa uistili aké je smerovanie hladiny cukru v krvi. [4.- 6. meranie]

Nasleduje obed. Zmeriate hladinu cukru v krvi, aby ste vedeli správne nadávkovať inzulín. Po jedle sa opakujú 2 merania, aby ste sa uistili aké je smerovanie hladiny cukru v krvi [7. – 9. meranie + 2. aplikácia inzulínu] inak môžu nastať akútne komplikácie a to citujem:

„akútne komplikácie spôsobené nízkou koncentráciou glukózy v krvi (hypoglykémia) alebo vysokou koncentráciou glukózy v krvi (hyperglykémia) ohrozujú pacientov život“

https://www.dovera.sk/lepsizivotscukrovkou/zivot-s-cukrovkou/o-cukrovke

Nasleduje olovrant. Zmeriate hladinu cukru v krvi, aby ste vedeli pripraviť vhodné jedlo svojmu dieťaťu. Dieťa sa naje a opakujú sa 2 merania, aby ste sa uistili aké je smerovanie hladiny cukru v krvi. [10.- 12. meranie]

Potom nasleduje večera a opäť sa opakuje tortúra s pichaním do prsta opísaná vyššie. [13.-15. meranie + 3. aplikácia inzulínu]

Nasleduje druhá večera. Zmeriate hladinu cukru v krvi, aby ste vedeli pripraviť vhodnú večeru a nadávkovať vhodné množstvo nočného inzulínu. Dieťa sa naje a opakujú sa 2 merania, aby ste sa uistili aké je smerovanie hladiny cukru v krvi. Dieťa sa chystá spať a potrebujete vedieť s akou hladinou cukru zaspáva – noc je dlhá, prípadne aj v noci vykonáte kontrolné merania. Odporúča sa o polnoci a nadránom. [16.- 19. meranie + 4. aplikácia inzulínu]

+ vykonávate ďalšie merania v prípade ak sa dieťa necíti dobre, alebo prejavuje znaky hypo/hyperglykémie[2].

+ v prípade hyperglykémie dopichujete ďalšie dávky inzulínu a v noci sa ani nevyspíte, pretože robíte ďalšie        merania glykémie z kvapky krvi odobratej z prsta, aby ste sledovali ako sa glykémia upravuje a v prípade      neželaného poklesu (dopichovaná dávka inzulínu bola väčšia ako požadovaná) mohli dieťaťu podať      primerané množstvo sacharidov, ktoré zastavia hrozbu vzniku následnej hypoglykémie

každé jedno meranie = vpich do prsta a minutý 1 testovací prúžok do glukometra

Príklad „moderného spôsobu“ merania hladiny cukru v krvi – pomocou glukózového senzora[3]:

Jeden vpich pri aplikácií senzora na kontinuálne meranie glykémie (cca 1x týždenne – toľko je garančná doba na senzory dostupné na Slovensku) + cca 2 kontrolné vpichy do prsta a odmeranie glykémie glukometrom denne na nastavenie a kontrolu senzora, ktorý meria hladinu cukru v krvi každých 5 minút, 288x denne, 2016x týždenne, 8640x mesačne a 105 120x ročne,

Senzor dokáže online odhaliť všetky výkyvy hladiny cukru, zlepšuje kompenzáciu diabetu a tým sa predchádza vzniku nákladných chronických komplikácií diabetu a teda šetria sa peniaze nášmu zdravotníctvu.

Na porovnanie:

Vaše dieťa, ktoré trpí cukrovkou a je bez senzora by si malo zmerať hladinu cukru v krvi minimálne 19x denne (= týždenne 133 vpichov), so senzorom iba 2x denne (= 15 vpichov týždenne aj s aplikáciou senzora).

rozdiel 118 nepríjemných vpichov do končeka prstov týždenne

472 mesačne / 6136 ročne

+ vpichy pri aplikácii inzulínu a aby som nezavádzal, tak tí šťastnejší na inzulínovej pumpe si kanylu pre aplikáciu inzulínu zavádzajú 2x týždenne namiesto priemerných 28 vpichov týždenne pomocou aplikačných pier či striekačiek.

Zdá sa Vám to komplikované?

Áno máte pravdu. Hovorím to aj ja z vlastnej skúsenosti. Mám diabetes od 5 rokov, s touto chorobou žijem takmer 30 rokov. A dovolím si tvrdiť na základe citovaných úryvkov, že tento názor zastáva aj poisťovňa Dôvera.

Citujem: „Je to ochorenie, ktoré je potrebné deň po dni kontrolovať a monitorovať – či už ide o monitoring glykémií, hmotnosti či pohybu. To kladie na pacienta veľké nároky, pretože on zodpovedá za každodenné samostatné rozhodovanie o liečbe (úpravy diéty, úpravy dávok inzulínu). Ak je selfmanažment správny a pacient dobre spolupracuje, mimo ordinácie by mal byť sám sebe predĺženou rukou lekára na základe jeho pokynov a odporúčaní „

https://www.dovera.sk/lepsizivotscukrovkou/zivot-s-cukrovkou/liecba-prevencia-a-kontrola

„Cukrovka je chronické ochorenie vyžadujúce plynulú doživotnú komplexnú starostlivosť (starostlivosť zameranú nielen na manažment glykemickej kompenzácie), neustále vzdelávanie vedúce k samokontrole diabetika. Dôležitá je zároveň aj prevencia akútnych a chronických diabetických komplikácií. Dôležitou súčasťou modernej kontinuálnej starostlivosti o diabetika je aj vykonávanie samokontroly.“

https://www.dovera.sk/lepsizivotscukrovkou/zivot-s-cukrovkou/liecba-prevencia-a-kontrola

Komentár: Cukrovka 1. typu – je autoimunitné ochorenie. Človek si to nespôsobil sám a je stále nevyliečiteľnou chorobou, tak ako ho dieťa dostalo v detskom veku, tak sa to s nim ťahá aj v dospelosti, bohužiaľ nevyrastie z cukrovky, ako si nesprávne myslí laická verejnosť. A raz si aj to dieťa bude chcieť v dospelosti založiť rodinu a ten dospelý, ktorý bol kedysi dieťaťom, chce vidieť svoje ratolesti vyrastať tak, ako to Vami milované dieťa vyrastalo pred vami.

Lebo „chronickým komplikáciám cukrovky môžete predísť, oddialiť alebo zmierniť ich priebeh dodržiavaním zásad zdravého stravovania, užívaním liekov podľa odporúčania lekára, vhodnými pohybovými aktivitami a pravidelným meraním glykémie a krvného tlaku.„

https://www.dovera.sk/lepsizivotscukrovkou/zivot-s-cukrovkou/o-cukrovke

Vážení/é, viete čo je na tom celom zarážajúce?

Poisťovne, ktoré preplácajú zdravotné pomôcky slúžiace na kontrolovanie hladiny cukru v krvi, o čom som sa toľkokrát v citáciách zmienil, a ktoré to dokonca ukladajú za povinnosť, tak diabetikom preplácajú denne 2 až 5 meraní pomocou glukometra. Ak sa na to ešte raz pozriete tak taký selfmonitorg by mal pozostávať minimálne z 19 meraní.

Možno budete mať námietky „…veď preskripčné obmedzenia kategorizácie zdravotných pomôcok…“. Áno vydáva ich ministerstvo zdravotníctva, avšak návrh môžu podať napríklad aj poisťovne a tiež poisťovne môžu návrhy pripomienkovať, tak ako pripomienkovali návrh z dielne ministerstva zdravotníctva zo dňa 21.11.2019. Odkaz na návrh a pripomienky poisťovní Dôvery a VŠZP prikladám. Môžete si na to spraviť sami názor:

http://kategorizacia.mzsr.sk/Pomocky/Common/Details/10292

Ak si myslíte, že sa zastávajú diabetikov, tak nie, nie sú to pripomienky v prospech diabetikov.

Viete ako sa preplácajú zdravotné pomôcky na Slovensku určené na selfmonitoring diabetikov? Poďme sa teda na to pozrieť.

Aktuálny stav:

Testovacie prúžky na 1 mesiac pre diabetikov na intenzifikovanej inzulínovej liečbe (aplikácia inzulínu 3 a viackrát denne, resp. aplikácia inzulínu pomocou inzulínovej pumpy):

• Deti do 10 rokov – 150 ks
• Deti od 10 do 18 rokov – 100 ks
• Nad 18 rokov – 75 ks
• Gravídne diabetičky – 100ks

Glukózové Senzory

• Deti do 18 rokov na inzulínovej pumpe – 26 ks/rok (1 senzor ma garančnú dobu cca 7 dni, 7×26= cca na 182 dní)
• Tehotné diabetičky s DM 1. typu na inzulínovej pumpe – 40ks, resp. počet kusov = počet týždňov do ukončenia tehotenstva
• Diabetici so syndrómom neuvedomovania si hypoglykémie s vysokým kardiovaskulárnym rizikom ktorí sú indikovaní na inzulínovú pumpu s funkciou LGS (low glucose suspend) alebo PLGM (predictive low glucose management) s DM 1. typu – 26 ks/rok

Citujem: „Tieto bunky sa nevedia obnoviť alebo doplniť, a preto je cukrovka 1. typu celoživotné ochorenie“ 

 „Diabetici majú iba jednu jedinú povinnosť, udržiavať hladinu cukru v krvi v norme.“

„Zodpovedá za každodenné samostatné rozhodovanie o liečbe (úpravy diéty, úpravy dávok inzulínu).“

https://www.dovera.sk/lepsizivotscukrovkou/zivot-s-cukrovkou/myty-a-fakty

A tak nastávajú otázky:

Keď je cukrovka celoživotné ochorenie a diabetik zodpovedá za každodenné samostatné rozhodovanie o liečbe, tak prečo sa vekom preplácanie počtov prúžkov na meranie hladiny cukru v krvi znižuje?

Ak má diabetik jedinú povinnosť a to udržať hladinu cukru v krvi, tak prečo sa prepláca mesačne 75-150 prúžkov, keď taký selfmonitoring má pozostávať minimálne z 570 meraní mesačne?

Prečo sa senzory nad 18 rokov nepreplácajú? Prečo sú diabetici nad 18 rokov znevýhodnení a diskriminovaní, pokiaľ zrovna nie sú tehotnými diabetičkami na inzulínovej pumpe, alebo pacientami so syndrómom neuvedomenia si hypoglykémie s vysokým kardiovaskulárnym rizikom s DM 1. typu na inzulínovej pumpe s funkciou LGS (low glucose suspend) alebo PLGM (predictive low glucose management), pozn. aj to len počas cca 182 dní počas roka.

A prečo sa preplácajú senzory len tým deťom čo majú inzulínové pumpy aj to len do 18 rokov a aj to len počas cca 182 dni, keď s cukrovkou sa žije počas celého života, 365 dní v roku, 24 hodín denne? A to napriek tomu, že diabetik „zodpovedá za každodenné samostatné rozhodovanie o liečbe“

https://www.dovera.sk/lepsizivotscukrovkou/zivot-s-cukrovkou/liecba-prevencia-a-kontrola

Ako má rodič diabetika alebo dospelý diabetik rozhodovať samostatne o svojej liečbe, o liečbe na ktorej mu visí vlastný život, ak má predplatené +/- 2 merania na deň?

Poznámka: čím väčšie sú odstupy medzi meraniami hladiny cukru v krvi, tak o to viac sa zvyšuje riziko akútnych a zároveň chronických komplikácií.

A ešte k návrhu z dielne ministerstva, ktorý je podaný od 21.11.2019 a do dnes je stále v stave „podaný“. Ktorý poisťovne tak húfne pripomienkovali (písal som o tom vyššie) a apropo – verejnosť ho ani nemala a nemá možnosť pripomienkovať.

Navrhované zmeny Ministerstva zdravotníctva:

• Na intenzifikovanom inzulínovom režime:
• Deti do 15 rokov 150ks prúžkov
• Deti od 15 rokov a dospelý 100ks prúžkov
• 20 senzorov (20×7 = na 140 dni) zobrali deťom 6ks senzorov

Prečo, keď s cukrovkou sa žije počas celého života, 365 dni v roku, 24 hodín denne, tak sú senzory preplácané na cca 140 dní v roku? Ak si niekto myslel, že ohrozenie života s cukrovkou je len počas 140 dní, tak sa veľmi mýli! Ohrozenie trvá celých 24 hodín denne, počas 365 dní a každý rok.

A či ozaj sa toľko pichajú deti a dospeli?

Odpoveď je nie … je to finančne nedostupné a nehumánne pichať sa denne toľko krát do prsta (máme tiež len 10 prstov). Jeden senzor, ktorý ma garančnú výdrž 7 dní stoji okolo 50 EUR a 50 kusov prúžkov stojí minimálne 10 EUR. Všetky tieto peniaze berie cukrovkár svojej rodine svojmu dieťaťu. Tie peniaze mohli ísť do rodinného rozpočtu a zafinancovať dieťaťu napríklad školu, krúžky, učebnice a rodine napríklad dovolenku a pod.

A aké sú dôsledky?

Z dlhodobého hľadiska aktuálne pre štát finančne nerentabilné. Liečba chronických komplikácii stoji poisťovne a štát viac ako prevencia (dostatočný počet prúžkov do glukometra a glukózové senzory)[4]. Zvyšuje sa počet invalidných dôchodcov, štát prichádza o dane a odvody. Diabetikom pribúdajú chronické komplikácie, ktoré sú bolestivé a znižuje sa ich životný komfort až s fatálnymi následkami na životoch diabetikov.

Vynaložené náklady na liečbu pre nižšie definované diagnózy chronických komplikácií diabetu u diabetického pacienta:

• hemodialýza (27 666 €/prvý rok a následne 27 453 €/rok);
• transplantácia obličiek (21 542,59 €/prvý rok a následne 4 197,63 €/rok);
• akútny infarkt myokardu (7 180,52 €/prvý rok a následná starostlivosť po infarkte myokardu 1 955,87 €/rok);
• peritoneálna dialýza (5 532,49 €/prvý rok a následne 4 435,64 €/rok)

(Zdroj: Psota, M., Ondrušová, M., Pšenková, M., Martinka, E., Ilavská, A.: Využívanie zdravotnej starostlivosti a nákladovosť liečby diabetu a jeho komplikácií pre potreby hodnotenia nákladovej efektívnosti zdravotníckych intervencií pomocou modelu CORE na Slovensku, Pharm-In 2015. Vydané ako elektronická publikácia č. 01042019219, www.pharmin.sk, 28 s. ISBN 978-80-89815-00-5 )

„Takmer deväťdesiat percent úmrtí na Slovensku spôsobia civilizačné choroby. Tvrdí to Svetová zdravotnícka organizácia. Za smrť väčšiny Slovákov teda priamo či nepriamo môže cukrovka, srdcovocievne ochorenia či rakovina.“

https://myhornanitra.sme.sk/c/20789603/zapad-slovenska-trpi-rakovinou-vieme-na-co-slovaci-umieraju-najcastejsie.html

To dieťa, choré na cukrovku, chce ísť raz do škôlky, do školy, na vysokú školu, založiť si vlastnú rodinu. Chce raz vidieť svoje vlastné milované a milujúce dieťa vyrastať a dospievať. Chce sa raz zúčastniť (dožiť sa) toho dňa, keď vkročí do škôlky, do školy, keď pôjde na strednú, zúčastniť sa na jeho venčeku, stužkovej, na svadbe a vidieť ich deti t. j. svoje vnúčatá vyrastať. Žiaľ nie každému je to dopriaté.

Vyzývam aj týmto verejnosť, aby sa zapojili do petície za preplácanie senzorov poisťovňami, lebo je to takmer jediná možnosť a občianske právo, ktoré občania majú aspoň na prejavenie svojich požiadaviek.

https://www.peticie.com/senzory_pre_diabetikov

Páni a dámy, nie každý ma na to peniaze, hoci štátu odvádza dane a jeho zdravotnému systému zdravotné odvody, čo je vlastne ďalšia daň. Sme v 21. storočí, máme zdravotné pomôcky, ktoré nám zachraňujú a predlžujú život, ale sú stále pre väčšinu diabetikov s intenzifikovanou inzulínovou liečbou, ktorí žijú na Slovensku, finančne nedostupné.

Tak sa teda pýtam, kedy sa aj my Diabetici na Slovensku dočkáme hradenia senzorov na celý rok pre všetkých diabetikov na intenzifikovanej inzulínovej liečbe zo zdravotného poistenia, tak ako to máju v susednej Českej republike a v ďalších vyspelých krajinách?

Nás diabetikov nezaujímajú strategicko-politicko-biznisové záujmy politikov. Je nám jedno, kto priloží ruku k tomu, aby deti s diabetom vyrastali bez nutnosti bolestivých meraní glykémií a vzniku chronických komplikácií diabetu a aby sa dospelí diabetici v zdraví, bez chronických komplikácií diabetu, mohli dožiť toho, aby videli ako ich vlastné deti vyrastajú.

P.S.: Ospravedlňujem sa poisťovni Dôvera, že citujem práve ich, ale dovolím si tvrdiť, že problematiku cukrovky v „teoretickom“ ponímaní zvládajú bravúrne. Ale tam to viac-menej končí.

S pozdravom

Ing. Bálint Csiba, MBA (za diabetikov na Slovensku)

balint.csiba@gmail.com

Na vedomie: Verejnosť, média, organizácie, združenia diabetických pacientov, Asociácia na ochranu práv pacientov SR

Nasledujú vybrané príspevky od podporovateľov petície Senzory pre diabetikov. Prosím venujte ešte pár minút z Vášho času na ich prečítanie.

[1] „Pravidelné kontrolovanie hodnoty glukózy v krvi je jediný spôsob, ako zistiť, či sú vaše hodnoty v norme. Existuje celý rad faktorov, ktoré môžu tieto hodnoty ovplyvniť a spôsobiť neželané výkyvy. Sú nimi napríklad jedlo, cvičenie, lieky, alkohol alebo stres.“

https://www.union.sk/app/novinky/Cukrovka-Ake-su-jej-priznaky-a-ako-ju-liecit.html

[2]„Čím častejšie si meriate tieto hodnoty, tým lepšie viete odhadnúť, ako na tieto faktory reaguje vaše telo. Vždy je dobré byť opatrný a nepodceniť akékoľvek príznaky nízkeho cukru v krvi (hypoglykémie) alebo vysokého cukru v krvi (hyperglykémie). Ak pociťujete prejavy niektorého z príznakov cukrovky, je nevyhnutné okamžite zmonitorovať stav cukru v krvi a podľa toho konať.“

https://www.union.sk/app/novinky/Cukrovka-Ake-su-jej-priznaky-a-ako-ju-liecit.html

[3]„Výhody CGM oproti tradičným lancetám a testom hladiny HbA1c sú veľmi dobre zdokumentované a zverejnené v publikácii Diabetes Care z roku 2001. Výskum ukázal, že CGM dokáže zaznamenať štyrikrát viac vážnych výkyvov hladiny glukózy ako jej samostatné monitorovanie glykémie (SMBG).“

https://www.peticie.com/senzory_pre_diabetikov

[4]„Prvé CGM sa objavili na trhu už v roku 1999. Nejde teda o nepopísaný list papiera. Štúdia za štúdiou ukazujú efektivitu kontinuálneho merania. Vedci dokonca simulovali ekonomický dopad používania CGM a zistili, že investícia do CGM môže byť z dlhodobého hľadiska finančne výhodná.“

https://www.peticie.com/senzory_pre_diabetikov

PRÍLOHA (vybrané komentáre z https://www.peticie.com/senzory_pre_diabetikov):

• Bratislava Podpisuje, lebo som diabeticka uz 30 rokov a senzory mi vyrazne skvalitnuju zivot..dokonca parkrat ten zivot zachranili. su vsak velmi financne narocne a tak si ich nemozem dovolit kupovat stale… 2019-10-21

• Prakovce Podpisujem, mám šesťročného vnuka, ktorý má Dm1a senzory mu musime kupovať, nakoľko bez senzorov sme ho pichali do prsteka aj 17 krát. Senzor velmi pomáha. 2019-10-21

• Prešov V decembri 2018 diagnostikovali môjmu 4,5 ročnému vnúčikovi diabetes I. A neprajem nikomu zažiť všetko čo to obnáša. Choroba na celý život. Všetci podpísaní vedia o čom to je. Najhorší je pohľad, očká dieťaťa, ked ho idete pichať. 2019-10-21

• Bratislava Podpisujem lebo mam dia dcerku ma necelych 7r a sme na perach. Senzory nam velmi pomahaju ku dobrej kompenzacii ale trapi nas ze deti a novozisteny to nemaju vobec hradene poistovnou. Co by malo byt samozrejme. Uz aj nasi susedia to maju plne hradene z poistovne 2019-10-21

• Šurany Som diabeticka a nám diabetikom záleží, aby sme boli čo najzdravší a pracovne plnohodnotní pre tento štát. Ale ak sa nebudeme vďaka pomôcok zadarmo dostatočne kontrolovať, tak sa pridruzia komplikácie diabetu a skončíme na invalidnom dôchodku, kde budeme zo štátnej kasy ešte odoberať. Je preto lepšie predísť tomu tým, že nám preplatite pomôcky, aby sme boli dlhodobo prínosom pre našu spoločnosť. 2019-10-21

• Bystrička Jednoznacne, ide o chorobu, ktoru si clovek nesposobil dobrovolne neuvazenym konanim na rozdiel od fajcenia, alkoholizmu, drogovej zavislosti, a tymto skupinam sa preplaca financne narocna liecba napriek nezodpovednemu pristupu k vlastnemu zdraviu. Senzory zachranuju zivoty! 2019-10-21

• Bratislava Je to veľmi drahé a treba kvôli tomu pravidelne dochádzať do Viedne, kedže sa senzory na Slovensko nedovážajú, resp. su este drahšie ako tie, ktoré si dovazam zo zahraničia. 2019-10-21

• Lukáčovce Senzor by mal byť súčasťou diabetika, tak ako inzulín. Je to nesmierne dôležitá súčasť správnej kompenzácie a iste vyjde naše zdravotníctvo lacnejšie uhradiť všetkým diabetikom 1.typu cca 200€ mesačne na senzory, ako potom liečba komplikácii diabetu pri nesprávnej kompenzácii. Nie každý z nás má príjem taký, aby túto čiastku mohol investovať do senzorov. Meranie iba glukometrom je nepostačujúce, 75ks prúžkov na mesiac je zúfalo málo. Pre aspoň približný prehľad je potrebných aspoň 250 meraní za mesiac, čo sú iba denné merania.A čo sa deje v noci zostáva skryté. A tie dopichané prsty, to už ani neriešim…chápem potrebu senzorov pre deti a budúce mamičky,ale…dieťa vyrastie, bábo sa narodí a čo ďalej? potom už nie je potrebné poznať svoje hodnoty glykémie? a čo my ostatní? my máme vari iný diabetes ? nejaký "ľahký"? či sme viac odolnejší a nás sa komplikácie pri zlej kompenzácii netýkajú ? 2019-10-21

• Župkov Podpisujem, lebo som matka 3-ročnej dcéry, diabetička. Senzory ma veľalkrát zachránili pred ťažkou hypoglykémiou. Keďže mám nárok len na určitý počet senzorov do roka, ktoré mi nestačia, niekedy mi ich dokupuje manžel /ja som na rodičovskej dovolenke/ a časť roka som bez senzoru a musím sa venovať viac svojím glykémiám ako svojej dcére. Nie je možné plnohodnotne sa venovať dieťaťu, chodiť na prechádzky, vykonávať s ním fyzické aktivity bez toho, aby diabetik netušil, akú má práve glykémiu. A to je len jeden príklad z mnohých, prečo by mali mať diabetici nárok na sezory, aby sa zlepšil ich život, ale aj ich rodín, čl je spojené samozrejme s väčšou úspešnosťou liečby s menej komplikáciami. 2019-10-21

• Prešov Prečo v iných štátoch je to štandardné a u nás si za to musíme platiť?, Prečo naše deti musia mať dopichané pršteky.Oni si túto chorobu nevybrali , ona prišla a je tu, pomôžme si. 2019-10-21

• Martin Je to jedina pomocka hlavne pri detoch a sportovcoch,aby nemali nizku hladinu cukru a mohli sa citit ako zrravi ludia a sportovat 2019-10-22

• Turčiansky Peter Podpisujem, lebo mám dcéru s diabetom , ktorá na 18 rokov. Fungujeme na pumpe a senzore, ktorý si plne hradime…..za 3 mesiace na tejto kombinácii senzor – pumpa má dcéra glykovany hemoglobín 4,7, čo je hodnota zdravého človeka. Podporenie našich úžasných diadeti má význam, predchádzanie komplikáciám je isto aj pre štát výhodnejšie ako ich liečenie. A naše deti si zaslúžia viesť plnohodnotný život bez obmedzení. 2019-10-22

• Malacky Som diabetička, ako som začala používať senzory môj zdravotný stav sa výrazne zlepšil. Podľa údajov z grafov/tabuliek si viem aj sama upraviť dávky inzulínu, prípadne podať inzulín na korekciu. Aj samotný lekár to má jednoduchšie a skôr pacienta nastaví na správnu liečbu. Ako dieťa a na perách som musela byť hospitalizovaná v nemocnici aby mi lekár mohol nastaviť dávky inzulínu. Ale predsa len režim v nemocnici a doma sa líši tak po príchode domov z nemocnice to s glykémiami opäť nemusí byť najlepšie. Senzor nebráni nejak v dennom režime pacienta.. Nuž nie všetci si môžme finančne dovoliť liečbu so senzormi. Keď sa dá tak prečo sa nevyhnúť komplikáciam kvôli zle kompenzovanej cukrovke? Zdravotníctvo má mať za prioritu liečiť ľudí a umožniť im žiť plnohodnotný život bez ohľadu na finančnú situáciu. Toto nie je plastika nosa.. Diabetik každý deň „hraje“ o život.. Neplňte si kontá na úkor chorých ľudí,my si za to nemôžme. My len môžme s tým žiť a snažiť sa každý deň v našom živote dodržiavať nejaký stravovací a pohybový režim, keď mám senzor hocikedy počas dňa pozrem na pumpu a viem akú mám glykémiu a mnoho to uľahčí.. Umožnite nám žiť spokojnejšie všetkým.. 2019-10-22

• Trnava Podpisujem, nakolko moj manzel, otec 4 deti, je uz piatym rokom diagnostikovany diabetik, z toho 4-tym rokom s inzulinovou pumpou, ma skusenost so senzormi- zakupili sme tohto roku sami z rodinneho rozpoctu – pri pravidelnom sledovani glykemii – zlepsenie vysledkov 🙂 Jedna sa o realne spravny krok k zlepseniu kvality zivota pacientov s diabetes, ci sa jedna o tych najmensich i o tych starsich, mat informacie o hladinach glykemie castejsie pocas dna je pre tychto pacientov skutocne dolezite!!! Nemusia zit v strachu z nepoznanej hladiny glykemie, ci z bezradnosti, ako si moct dovolit zakupit dany senzor aj financne. A to sa netyka len pacientov, ale aj ich rodinnych prislusnikov a samozrejme aj samotnych rodicov malych diabetikov. 2019-10-22

• Trnava Podpisujem, lebo sám som diabetik a mal som nedávno možnosť na úkor vlastného zafinancovania senzorov a zapožičania vysielača, vyskúšať túto u nás nesamozrejmú vymoženosť. Stačilo len mesiac a pol používania na to, aby som mal pri ďalšej kontrole u svojho diabetológa, najlepšie výsledky od doby čo ma cukrovka zaskočila. Viem že ťažko sa to chápe, kým si tým človek neprechádza, ale na pochopenie to ani nikomu neprajem aj keď asi až to by pomohlo, aby Tí čo s tým môžu niečo spraviť aj niečo v tejto veci urobili. 2019-10-22

• Lesnica som DM 1 od 9 rokov, t.j. 22 rokov a mala som moznost byt na senzoroch s doplatkom 7,50 €/ks pocas tehotenstva … glykovany mi vtedy klesol z 9 na 5,8 2019-10-23

• Rosina Podpisujem, lebo aj moja 8 ročná dcérka Miška je na perách a v lete skončila v dôsledku ťažkej nočnej hypoglykémie v bezvedomí. Dovtedy sme si mysleli, že vieme dobre kompenzovať diabetes našej dcérky aj s glukomerom, ale táto situácia nás vyviedla z istoty, v ktorej sme žili. No a práve táto skúsenosť nás donútila bezodkladne zakúpiť dcérke senzory z vlastných prostriedkov. Pre rodinu, ktorá v dnešnej neľahkej dobe vychováva 3 deti, to nie je malá položka. Našťastie existujú aj dobrý ľudia, v našom prípade to bol môj zamestnávateľ, firma KROS, ktorá Miške uhradila 24 senzorov, vďaka čomu môžem aspoň troška kľudnejšie spávať a naďalej chodiť do práce, ktorá ma baví. 2019-10-23

• Piešťany Ak niekto namieta nákladmi, treba sa pozrieť na vyvolané náklady liečby zle kompenzovaných diabetikov, ktoré sú podstatne vyššie. A aby si aj nediabetici uvedomili, prečo je kontinuálne monitorovanie glykémií dôležité, tak jeden príklad za všetky: regulovať hladinu glykémie bez znalosti jej aktuálnej hodnoty a trendu (smer ktorým sa pohybuje) je ako keby ste viedli motorové vozidlo so zaviazanými očami… 2019-10-23

• Košice Diabetici na Slovensku by mali mať konečne právo na to, na čo majú právo diabetici vo vyspelých krajinách (vrátane Českej republiky). 2019-10-23

• Spišské Tomášovce Podpisujem lebo je to v každej vyspelej krajine EU a ak sa tam chce radiť aj Slovensko, tak by malo mať tie isté výhody pre znevýhodnených. 2019-10-24

• Bratislava Podpisujem, lebo moja dcéra po dovŕšení 18. roku života bola v 3. ročníku strednej školy. Stále sa pripravuje na povolanie a my nemáme finančné možnosti platiť senzory v plnej výške. 2019-10-25

• Trnava Podpisujem lebo moj manzel je diabetik na IP, a casto sa mu stava, ze mu glykemia lieta raz vysoko, inokedy klesa moc nizko, co ohrozuje jeho zivot. Ked mal sensor zapozicany, tak to vedel korigovat. No zial doplacat tolko mesacne popri 3 detoch je z financneho hladiska nemozne. Velmi, velmi by to pomohlo skvalitnit zivot s touto chorobou, keby tieto senzory preplacala zdravotna poistovna celu cenu. V mene mojho manzela a vsetkych diabetikov vas ziadam o zaradenie preplacania tejto pomocky zdravotnymi poistovnami. Dakujem. 2019-10-26

• Lehnice Podpisujem, pretože mám aj ja skúsenosť s diabetikom. Je to už dva roky čo tento svet opustil môj bratranec vo veku nedožitých 30rokov. Viem aké náročné bolo financovať liečbu a nakoniec o stratiť v takom mladom veku. Jeho vážne zdravotné problémy spustil práve diabetes. Ak je možnosť vďaka tomuto zariadeniu pomôcť žiť kvalitnejší a plnohodnotný život čo i len jednému pacientovi, má to význam. 2019-10-27

• Hlohovec Podpisujem, lebo sama ako Typ 1 sensory pravidelne pouzivam a zmenili mi zivot k lepsiemu. Ked pacient vidi priamy efekt svojho spravania, kratkodobo a dlhodobo, je viac nakloneny zvolit spravnu stravu a pohyb. Nie je to len o tom, ze si nemusime stale pichat prsty, je to o normalnom zivotnom style. Senzory su vsak pre mnoho diabetikov financne nedostupne ako pre samoplatcov a momentalne je ich tiez treba kupovat v zahranici. Senzory nie su luxus, mali by byt zakladnou pomockou monitoringu pacienta. Ulahcuju pracu i lekarom, nakolko vidia vsetky trendy, co im umoznuje nastavit tu najlepsiu liecbu. 2019-11-01

• Bratislava Moja dcéra má cukrovku už od 4 rokov a viem, čo je to: – trápiť dieťa pichaním inzulínu a tiež pichaním do prstov, kvôli meraniu glykémie – často vstávať v noci a merať jej glykémiu – prežívanie stresov, kvôli zlým glykémiám 2019-11-11

• Martin Senzory kontinuálne merajú glykémiu a pomocou nich vie diabetik lepšie pracovať so svojimi glykémiami a samotným ochorením. V súčasnosti sa senzory na Slovensku nepredávajú a nepreplácajú. V ČR sú senzory už dlhodobejšie poskytované na predpis a v susednom Rakúsku taktiež. Z Rakúska sa dajú zakúpiť ale cena jedného senzoru je cca 60 EUR. 2019-11-11

• Bratislava Podpisujem lebo, vzdy sa viac oplati investovat do prevencie nez do riesenia vaznych zdravotnych komplikacii. Deti su nasa buducnost, so senzormi maju dia deti sancu zit plnohodnotny zivot – chodit do taborov, na skolske vylety, na sportove kruzky, na navstevy ku kamaratom bez sprievodu rodicov…Je mozne deti vdaka senzorom sledovat na dialku, rodicia mozu byt v noci vyspati (vdaka alarmom) a cez den zamestnani. Zivot bez senzora znamena pre celu rodinu psychicke a fyzicke vycerpanie (nedostatok spanku – kontrola nocneho hypa, obavy). Mozeme k tomu pripocitat socialnu izolaciu a problemy v skole – ucitelia sa vacsinou boja mat dieta na starosti…Mam syna diabetika a odkedy pozname senzory, mam pocit, ze znovu zijeme…aj ked to mozno znie pre nezainteresovanych ako klise. 2019-11-11

• Mníchova Lehota Podpisujem lebo mám syna (15 rokov)diabetika a zároveň je hokejista bez senzoru nevie udržiavať svoje glykémie na takej úrovni, aby mohol plnohodnotne športovať, keďže tréningová záťaž je každý deň iná a v inú hodinu dňa. Po 18. veku to bude pre neho aj pre nás veľmi ťažké a finančne náročné. Senzori sú pre neho nenahraditeľné. 2019-11-14

• Žilina Podpisujem, pretože som poctivý diabetik (27ročná žena), ktorý sa snaží o svoje zdravie príkladne starať a senzory tomu veľmi pomáhajú. Avšak podpora na prevenciu vzniku ďalších komplikácií spojených s diabetom je v našej krajine veľmi nízka a riešia sa až dôsledky. Som veterinárna lekárka (čiže medicínske prostredie mi nie je cudzie) a musím sa veľmi každý mesiac obracať, aby som si mohla dovoliť dokupovať prúžky, vysielače a dokonca vlastný senzor, aby som mohla fungovať „čo najbližšie“ zdravým ľuďom a vyhla sa do budúcna komplikáciam. Raz si plánujem založiť rodinu a chcem, aby moje deti mali čo „najzdravšiu“ mamu, ako to len pôjde, ktorá sa nebude musieť so zamračeným čelom rozhodovať, či kúpi ovocie deťom alebo sebe prúžky a pod. pomôcky. Prosím viac podpory pre tých, ktorí sú zodpovední na tejto „sladkej ceste“ s trpkou príchuťou, aj keď si ju sami nevybrali. Čím viac podpory na prevenciu, tým prázdnejšie nemocnice 🙂 (ako lekárka tiež radšej riešim prevenciu, ako dôsledok zanedbaného problému). 2019-11-14

• Liptovská Kokava Mam osobnú skúsenosť s FreeStyle Libre senzoromi, keďže som diabetik na inz. pumppe. Samozrejme, že všetko si hradím v plnej vyske a v našom zdravotnictve sa v tomto smere nič nedeje. Prosím, zobudte sa, ved v ČR je to už samozrejmosťou a v iných vyspelých štátoch ani nehovorim 2019-11-16

• Prakovce Mam.kopec znamych s tymto.ochorenim a poznam otca rodiny,kt. Chodi pracovat daleko na opacnu stranu slovenska aby dokazak uzivit rodinu a zaplatit synovy pristroj….. 2019-11-21

• Rajec Podpisujem a žiadam štát o dotácie pre ľudí, ktorí to naozaj potrebujú. Všade v okolitých štátoch je to bežná vec , len na Slovensku sa stretávam s tým že je to nadštandart, pokial chcem senzor, musim si ho platit a to všetko, zhanam kde mi daju lacnejši inzulín,hladam špecialistov ako neurologov, ktorých potrebujeme, kvoli komplikáciám, …som neskutočne sklamaná v čom sme iní pacienti ako tí v zahraničí ?? asi budeme štát stáť menej peňazi, ked budeme mat viac komplikácií ako im predchádzať… 2019-11-22

• Bobrov Je to naozaj vela platit tak vysoke peniaze za pristroj , ktory proste musite mat. Cca 200 € mesacie viem.dietatu dat na kurz niecoho co ho bavi a rozvojat jeho talent . Alebo mu viem odlozit na skolu aby mohol studovat co ho bavi . Nechcem aby si zivote vycital , ze koli plateniu pristroja ktory bol pre jeho zdravie trpiet psychicky. 2019-11-23

• Trnava Moj bratranec, diabetik, zomrel v mladom veku na hypoglykemiu. Rovnako moja mama je diabeticka, s castym vyskytom tazkych hypoglykemii. Podpora takto chorych ludi je zo strany statu nevyhnutna! 2019-11-23

• Trnava Lebo mám 30 rokov cukrovku a som za pomôcky ktoré my uľahčia život a nechcem platit 200,- EUR na mesiac za senzory ktoré si už rok kupujem zo švajčiarska 2019-11-25

• Spisska nová ves Mám brata diabetika a vidím ako mu senzory ktoré si kupuje z Nemecka uľahčujú život. Diabetes je choroba liečiteľna ale nevyliečiteľna. Kamoska na cely život. Skúste sa pichnúť do prstov na rukách viac ako 10 krát za deň… 2019-11-26

• Praha Túto petíciu podpisujem ,nie z dôvodu, že by som bol danou chorobou znevýhodnený, ale kvôli tomu, že ako budúci lekár viem, že diabetikom sa výrazne zlepší kvalita života, ak každý jeden bude disponovať touto zdravotníckou pomôckou. Nie je predsa možné, aby v ostatných vyspelých krajinách EU tuto možnosť pacienti mali a na Slovensku si pacienti musia doplácať vysokú čiastku, pričom mnohí z diabetikov si túto zp nemôžu dovoliť práve kvôli tomu, že cena je príliš vysoká. 2019-11-27

• Námestovo Podpisujem, lebo som diabetička s diagnostikovaných syndrómom neuvedomovania si hypoglykémií. Viac krát som upadla do bezvedomia, keď som nemala senzor. Pomôžte nám, prosím. 2019-11-30

• Spišská Belá Môj syn je diabetik, má 15 rokov a len vďaka ochotnej priateľke v Poľsku si túto pomôcku už vyše roka môžeme kupovať. Ak nám rozpočet dovolí. Slovensko je zasa úplne mimo krajín, ktoré tieto základné pomôcky už dávno preplácajú. Som smutná.  2019-12-10

• Poprad-Matejovce Jeden pre mna stoji cca 50,- s tym , ze pri mesacnej potrebe 1 ks za 6 dni je to cca 250 – 300 eur mesacne z rodinneho rozpoctu … 2019-12-17